Čo je skutočne dôležité: Pohľad na svet

Dnes by som rád nadviazal na môj nedávny článok Do čerta s obavami, Roztočte to!, kde som spomínal strach zo zlyhania. Pod článkom zaznela otázka ako sa vyhnúť strachu zo zlyhania. Na facebooku taktiež prebehlo zopár debát na túto tému. Ťažko sa mi na to odpovedá. Zrejme na to nejestvuje jedna a správna odpoveď. Každý bude musieť nájsť tu svoju cestu ako prekonávať strach. Môžem ale načrtnúť svoju vlastnú filozofiu, ktorá ma zbavila strachu zo zlyhania.

Určite nevnímam život ako cestu, na konci ktorej býva cieľ. Aký by to bol cieľ? Život beriem ako hru. Ako krátku hru. Veľmi krátku! Skôr ide o finále do ktorého treba dať úplne všetko, pokiaľ ho chcete vyhrať. Výhru nedefinujem ako niečo konkrétne. Výhrou by nemalo byť to aby sme sa stali najkrajším, najmúdrejším alebo najmajetnejším človekom na svete. Je to len vaša hra. S nikým iným nesúperím. S nikým iným sa neporovnávam. Takto nikdy nebudem šťastný a môj strach že zlyhám to len umocní. Prečo by som to robil? Predsa idem za vlastným cieľom, mám svoje vlastné hodnoti a ideály, tak prečo sa v tejto hre, v tomto veľkom finále mám s niekym neustále porovnávať?
"Každý veľký vodca, o ktorom som viedol záznamy, bol sužovaný nejakým problémom a skôr, než dosiahol úspech, stretol sa s občasnou porážkou."
Napoleon Hill
Zbytočne si neidealizujem svet okolo mňa a trocha viac používam rozum. Nič nie je tak perfektné a ani zložité ako sa môže na prvý pohľad zdať. Za mnohým stoji veľa krát šťatie alebo ohromne tvrdá drina. Až tak veľa géniov po svete nechodí. A väčšina z nich to nikam nedotiahla. Väčšina úspešných ľudí sú ľudia ako ja alebo ty. Často krát len ináč premýšľajú. Zabudnite na to že musíte mať nadpriemerné IQ alebo by ste mali pochádzať z vplyvnej rodiny. Väčšina dnes úspešných ľudí začínala úplne na nule. Sú to taký istý ľudia ako som ja alebo ty. Dokonca ani im strach zo zlyhania nechýbal. Postupnou zmenou svojho myslenia a neustálymi pokusmi v niečom uspieť sa strach vytratil.
"O dvadsať rokov budeme viac ľutovať to, čo sme neurobili, než to, čo sme urobili."
Mark Twain
Naše finále by malo byť popreplietané pokusmi o úspech. Druhú šancu predsa nedostane nikto z nás! Nakoniec všetci skončíme rovnako! Chcem ale život prežiť v strachu že zlyhám? Že sa mi niečo nepodarí? Alebo budeme bojovať a prežijeme tak plnohodnotný život (plní úspechov ale aj zlyhania)? 

Verím a viem že všetci raz skončíme rovnako. A to bez ohľadu na to, koľko sme počas života nahonobili majetku, koľko sme sa toho naučili alebo aký vplyvní a mocní sme boli. Je jedno či sme počas života boli riaditeľom nadnárodnej spoločnosti alebo sme život prežili na ulici. Všetci skončíme rovnako! To je jediná istota, ktorú máme, tak akého zlyhania sa potom bojíme? :D

Zlyhať vôbec neznamená prehrať. Vzdať sa znamená prehrať. Zlyhanie je iba dôkazom, že sa o niečo pokúšame a zbierame nové a nové skúsenosti. Dôležité je zmeniť pohľad na svet. Pohľad na to, čo od života chceme a strach z neúspechu začne poľavovať!
"Každá udalosť sa prihodí s určitou pravdepodobnosťou. Aby sme zvýšili počet pravdepodobností, musíte zvýšiť počet udalostí."
Brian Tracy
Priznám sa, že aj ja som sa kedysi bál zlyhania. Premýšľal som rovnako ako Homer. Moje úsilie a snaženie skončilo len pri nápadoch. Ďalej som sa z dôvodu strachu nedopracoval. Uvedomil som si však, čo je pre mňa skutočne dôležité. Zmenil som svoj pohľad na svet a na život, ktorý žijem. Zrazu som zistil, že náš život je jedno veľké finále, ktoré čoskoro skončí a opakovať sa už nebude. Zistil som že sa nemám čoho obávať. Koniec je istý!